Študenti zblízka pozorujú živých zástupcov, zoznámia sa s metódami ich štúdia a zaujímavosťami z terénneho výskumu. V aktivite s modelovými objektami sa zoznámia s prácou Karla Linného a klasifikáciou živých organizmov, s myšlienkami Charlesa Darwina o spoločnom pôvode a vzniku druhov a s využítím metód molekulárnej biológie pri určovaní evolučných vzťahov živých roganizmov. Tieto poznatky potom využijú v praktických cvičeniach zameraných na naše druhy plazov a obojživelníkov.

Študenti zblízka pozorujú živých zástupcov, zoznámia sa s metódami ich štúdia a zaujímavosťami z terénneho výskumu. V aktivite s modelovými objektami sa zoznámia s prácou Karla Linného a klasifikáciou živých organizmov, s myšlienkami Charlesa Darwina o spoločnom pôvode a vzniku druhov a s využítím metód molekulárnej biológie pri určovaní evolučných vzťahov živých roganizmov. Tieto poznatky potom využijú v praktických cvičeniach zameraných na naše druhy vtákov a cicavcov.

S využitím zbierkových predmetov (napr. lebky, perie, vajcia) a živých zástupcov lokálnych rastlín a živočíchov študenti skúmajú, ako vlastnosti organizmov súvisia s podmienkami prostredia, v ktorom žijú. V praktickej aktivite sa študenti zoznámia s procesom prírodného výberu a diskutujú o tom, ako vznikli adaptácie. Na záver čítajú odborný text a riešia úlohy zamerané na analýzu údajov v grafoch a tabuľkách.

Študenti na vybranom druhu kvitnúcej rastliny študujú variabilitu v dvoch znakoch - jednom, ktorý pravdepodobne súvisí s lákaním opeľovačov a inom, ktorý s lákaním opeľovačov pravdepodobne nesúvisí. Formulujú hypotézy o význame individuálnych rozdielov v každom z týchto znakov a svoje úvahy porovnávajú s výsledkami nedávnych výskumov. V rozšíreniach aktivity izolujú rastlinné pigmenty alebo tvoria model kvetu podľa kvetného diagramu.

Na príklade dostupných prírodnín (napr. semien) študenti pozorujú rozdiely v znakoch medzi jedincami v rámci populácie. Merajú veľkosť, hmotnosť, porovnávajú farby a tvary a diskutujú, či a ktoré z týchto znakov môžu byť pre jedinca výhodné alebo nevýhodné. Študenti vypočítajú základné popisné štatistiky a diskutujú o ich význame pre popis skúmanej populácie. Venujú sa tiež pôvodu variability znakov a prečítajú si o niekoľkých zaujímavých prípadoch.

Na výskumnej ploche v lesnom poraste študenti stanovia vekové kategórie jedného z bežných druhov stromov a určia hustotu jeho semien, semenáčikov, mladých a dospelých stromov. Diskutujú o faktoroch prostredia, ktoré ovplyvňujú prežívanie stromov v jednotlivých štádiách, ako aj o vlastnostiach stromov, ktoré môžu byť pre ne v určitých situáciách výhodné. Na záver sa zamyslia nad klimatickou zmenou a jej vplyvom na lesné ekosystémy.

Počas krátkej cesty v prírode sa študenti pokúsia identifikovať invázne rastliny a charakterizovať prostredie, v ktorom sa tieto rastliny nachádzajú. Zoznámia sa s najvýznamnejšími príkladmi inváznych rastlín a živočíchov na našom území a analyzujú ich vplyv na pôvodný ekosystém. Počas aktivity budú študenti diskutovať o vlastnostiach týchto rastlín a živočíchov, ktoré prispievajú k ich schopnosti šíriť sa a dominovať v nových prostrediach. Na záver sa študenti oboznámia s výsledkami nedávnych výskumov týkajúcich sa inváznych druhov v našej oblasti.

Počas krátkej cesty v prírode študenti pozorujú typické znaky jesenného alebo zimného lesa. Diskutujú o výzvach, ktorým počas chladného obdobia musia čeliť rastliny a živočíchy a o rôznych spôsoboch, akými sa s týmito výzvami vyrovnávajú. V jednoduchom experimente porovnávajú tepelnoizolačné vlastnosti rôznych pokrývok tela živočíchov. Dočítajú sa, ako živé organizmy využívajú špeciálne proteíny proti zamrznutiu a ako tieto proteíny fungujú.