Aktuálne série

Témy a zadania súťažných sérií v školskom roku 2025/2026

Termín 1. série je do 3.11.2025 do polnoci cez Google Classroom (registruj sa TU).

Tiež si môžeš pre inšpiráciu pozrieť témy z predchádzajúceho ročníka.

séria: Život bez svetla

Zem je domovom rozmanitých živých organizmov, ktoré obývajú rozličné prostredia. Od mrazivých ľadovcov až po horúce pramene - živé organizmy si vyvinuli rôznorodé stratégie, aby prežili aj v tých najnehostinnejších podmienkach.

Ako je možné, že život je taký prispôsobivý? Čo vlastne potrebujú organizmy k životu a prečo niektoré z nich prežívajú aj tam, kde by sme ich vôbec nečakali?
Ako biológovia skúmajú organizmy extrémnych prostredí a čo nám ich výskum môže prezradiť o evolúcii?

V tomto článku sa vydáme do jedného z najmenej preskúmaných prostredí - do jaskýň. Tieto izolované prostredia bez svetla prinášajú pre život jedinečné výzvy a rovnako jedinečné sú aj prispôsobenia živočíchov, ktoré tu nachádzame.

Pri skúmaní podzemných ekosystémov slovenských jaskýň sa pozrieme na najnovšie výsledky výskumov vedcov z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Článok

STEB_SK_Year9_1S_CLANOK.pdf

Otázky

STEB_SK_Year9_1S_OTAZKY.pdf

Projekt

STEB_SK_Year9_1S_PROJEKT.pdf

Riešenia 1. série odovzdajte cez Google Classroom do polnoci 3. novembra 2025.

2. séria: Tajný život našich zbierok

Ľudia si od najstarších čias zachovávajú dôležité predmety, ale aj myšlienky v maľbách a písaných textoch - pomáhajú nám porozumieť tomu kto sme a odkiaľ pochádzame.

Aj v súčasnej digitálnej dobe nás lákajú múzeá a hrady - kostra veľryby, stáročné múmie - predmety a priestory majú čaro, ktoré nevieme celkom nahradiť technológiami. Tieto predmety však ukrývajú toho viac, ako na prvý pohľad vidíme. Medzi stránkami kníh, vo vrstvách vosku, alebo v šatách múmie sa skrývajú živé mikrobiálne spoločenstvá.

Drobné organizmy nachádzajú priestor a zdroje v nečakaných prostrediach a môžu naše snahy o zachovanie cenných zbierok poriadne komplikovať. Môžu byť však aj zdrojom cenných informácií - o samotných predmetoch a ľuďoch, ktorým kedysi patrili, ale aj o prispôsobivosti a spolupráci živých organizmov

V tomto článku zaostríme na drobné formy života ukryté v pamiatkach prostredníctvom nedávnych výskumov vedcov z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

3. séria: Dlhé nekódujúce RNA: bunkový odpad alebo funkčné molekuly?

Informácia uložená v DNA určuje, ako bunky vyzerajú a fungujú. Jej dešifrovanie sprostredkuje RNA, ktorá informáciu z DNA prenesie a pretlmočí z jadra bunky do cytoplazmy. V cytoplazme ribozómy podľa tejto informácie vyrobia proteíny, ktoré v bunke potom vykonávajú určenú funkciu.
Existujú však aj RNA, ktoré nesú informáciu z DNA, ale nikam ju neposunú – nepodieľajú sa na výrobe proteínov. Načo sú takéto RNA? Vedci sa dlho domnievali, že v drvivej väčšine prípadov ide o omyl – bunka sa pomýli a vyrobí RNA, ktorá nemá žiadny účel. Týmto RNA hovoríme nekódujúce, pretože nenesú a “nekódujú” žiadnu informáciu pre výrobu proteínov.
Dnes vieme, že nekódujúce RNA majú mnoho dôležitých funkcií v bunke, ktoré nesúvisia s výrobou proteínov. Poznáme príklady takýchto RNA, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie pohlavných chromozómov. Iné zas pomáhajú určovať, z ktorých častí DNA sa informácia prenáša a ktoré zostávajú umlčané. Potom sú tu aj nekódujúce RNA, ktoré sú zásadné pre ľudské zdravie – zabraňujú napríklad rozvoju rakoviny.

Pri skúmaní nových poznatkov o nekódujúcich RNA sa pozrieme aj na výskum jednej takejto RNA nazvanej TERRA, ktorý prebieha na Katedre genetiky na Univerzite Komenského v Bratislave.

4. séria: Rastliny na cestách

Možno ste si všimli, že na mieste, kadiaľ bežne chodíte, zrazu rastie vysoký strom, kde vlani žiadny nebol. Vyrúbaný kus lesa zarástla nejaká divná drevina a k potoku sa nedá dostať, lebo breh je porastený mohutnou húštinou.

Sú to invázne rastliny? A je to problém?

Ekosystémy sa v čase menia, druhy posúvajú hranice svojho rozšírenia, a je to prirodzený proces. To, čo pozorujeme v posledných rokoch, je však výrazne rýchlejšie a intenzívnejšie.

Akú úlohu v týchto zmenách zohrávajú naše cesty, železnice a zmena klímy? Je možné vopred predpokladať, ako sa bude nepôvodný druh na novom mieste správať? A sú nejaké ekosystémy na ich šírenie náchylnejšie ako iné?

Na nepôvodné rastliny, ich pozoruhodné schopnosti a spôsoby, ako im porozumieť sa pozrieme prostredníctvom nedávnych výskumov vedcov z Botanického ústavu SAV.

5. séria: Ekológia vôd

Voda je základom života na Zemi. Preto je aj chránená rôznymi zákonmi, v Európskej Únii (a teda aj na Slovensku) je dôležitá Rámcová smernica o vode. Čo to však znamená mať zdravé rieky, jazerá, rybníky a mokrade? Ako vplýva množstvo živín vo vode na spoločenstvá živočíchov a rastlín, ale aj celé ekosystémy? Ako sú jednotlivé vodné plochy prepojené navzájom a so suchozemským prostredím, a ako to vplýva na migráciu organizmov a prenos energie? Mokrade a malé rybníky vytvárajú životný priestor mnohým vzácnym organizmom – zvyšujú biodiverzitu. Na dne jazier sa ukladá organická hmota, čím prispievajú k sekvestrácii uhlíka z atmosféry. Topiace sa ľadovce zase formujú rozdielne spoločenstvá hmyzu vo vysokohorských jazerách oproti neľadovcovým jazerám.
Na tieto otázky sa pokúsime podrobnejšie odpovedať aj vďaka výskumu na Technickej univerzite vo Zvolene.

Toto podujatie bolo podporené z dotácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Google Sites