Bakteriálne ochorenia ohrozovali ľudí oddávna – mnohé choroby, na ktoré v minulosti zomieralo množstvo ľudí, ako napríklad tuberkulóza, malomocenstvo, cholera alebo sepsa, majú bakteriálny pôvod.

  Objav penicilínu začiatkom minulého storočia priniesol nádej, že ľudstvu sa už konečne podarí zbaviť tejto hrozby. Antibiotiká sa však začali používať aj vtedy, keď to nebolo úplne nevyhnutné, a toto nadmerné používanie postupne viedlo k šíreniu rezistencie baktérií.

  Neliečiteľné bakteriálne ochorenia patria medzi najväčšie zdravotné hrozby súčasnosti. Mohli by nám v boji proti bakteriálnym ochoreniam pomôcť vírusy?

  Už od nepamäti fascinovali ľudí bytosti žijúce v tmavých a tajomných priestoroch jaskýň - často si ich predstavovali ako krížencov skutočných a mýtických zvierat.

  Dnes sa o jaskynné prostredie najviac zaujímajú vedci, pre ktorých sú jaskyne prírodnými laboratóriami. V nich môžu pozorovať, ako sa život vyvíja a prispôsobuje v jednoduchých, izolovaných a extrémnych podmienkach.

  Slovensko má viac ako 6 500 zdokumentovaných jaskýň, ktoré sú domovom mnohých vzácnych organizmov. Štúdium týchto ekosystémov je dôležité nielen na rozšírenie našich poznatkov, ale aj preto, aby sme tieto krehké prostredia vedeli efektívne chrániť.

  Pre rôzne časti sveta sú typické ekosystémy s charakteristickými druhmi rastlín, živočíchov, húb a mikroorganizmov. Sú výsledkom dlhodobého vývoja, počas ktorého sa tieto organizmy prispôsobovali podmienkam prostredia a vzájomne sa ovplyvňovali.

  Rozšírenie druhov sa prirodzene v čase mení bez výrazného narušenia stabilných ekosystémov. Do tejto dynamickej rovnováhy zasiahli ľudia, prenášajúci rastliny a živočíchy na veľké vzdialenosti, často aj s ich patogénmi. Niektoré takto premiestnené druhy sú invázne – dokážu sa v novom prostredí veľmi rýchlo a úspešne šíriť, pričom narúšajú pôvodné ekosystémy a vytláčajú pôvodné druhy.

  Aké vlastnosti stoja za úspechom inváznych druhov a čo môžeme robiť, aby sme ochránili naše pôvodné ekosystémy?

  Materiály k téme dokončujeme.