STEB: Pokročilý

Pokročilý

Táto kategória je určená pre pokročilých riešiteľov, ktorí sa do súťaže STEB zapojili už v minulosti.

Séria 1: Výskum genomiky prirodzených populácií

Gény sú pre evolučných biológov (ale aj pre iných vedcov) veľmi dôležité: možno pomocou nich pochopiť, v čom sa druhy podobajú a v čom odlišujú, ale taktiež odhaliť vzťahy, ktoré nie sú na prvý pohľad zjavné. V tomto článku sa spolu s Dášou, mladou vedkyňou a autorkou tohto článku, pustíme do vedeckého projektu s cieľom lepšie porozumieť nezvyčajným populáciám kolibkárikov na Urale. Tieto vtáky sa podobajú na dva rôzne – s každým zdieľajú niektoré fyzické znaky a dokonca spievajú piesne oboch druhov! Zistíme, ako Dáša využila gény na rozlúsknutie ich záhady a tiež sa dozvieme viac o jej ceste za potrebnými genetickými informáciami a o tom, ako ich analyzovala. Popri tom odhalíme, ako moderné prístupy k výskumu genetiky dokážu odpovedať na evolučné otázky a ako sa vzorka DNA dostane z miesta odberu na počítačovú obrazovku.


Autorka: Daria Shipilina

Séria 2: Tajný svet pohlavného života rastlín

Ako si rastliny vyberajú partnera? Na rozdiel od zvierat sa nemôžu len tak postaviť a rozhliadnuť v okolí po vhodnom partnerovi. U väčšiny rastlinných druhov má preto tá istá rastlina samčie i samičie pohlavné orgány. Zabezpečujú si tak 'partnera'- jednoducho sa opelia sami. No napriek tomu je mnoho rastlinných druhov cudzoopelivých - na opelenie potrebujú iného jedinca. Peľ rozptýlia na iné rastliny pomocou vetra, vody alebo „presvedčia“ nejaké zviera, aby prenieslo ich peľ na cudzie rastliny. Musia však vyriešiť ďaľší problém: aby sa vyhli samoopeleniu, musia vedieť rozlíšiť, či ide o ich vlastný, alebo cudzí peľ. Spôsoby, ako ich rozlišujú, sú vskutku dômyselné. Ako to robia a aké z toho pramenia výhody pre rastlinné populácie? Čítajte ďalej a zistíte.


Autorky: Katarína Boďová a Melinda Pickup

Séria 3: Vírusy vo svete baktérií

Pri vírusoch vám asi ako prvé na um zídu ochorenia: chrípka, osýpky, rubeola a mnohé iné. Lenže ľudia nie sú jedinými obeťami vírusov. Vírus, ktorý bol objavený ako prvý, neútočí na ľudí, ale tabakové rastliny. Dnes už vieme, že vírusy sú všadeprítomné a infikujú všetky formy živých organizmov – ľudí, vtáky, rastliny, hmyz. Na Zemi nejestvuje jediný druh bez vírusov, ani baktérie sa pred nimi nedokážu ukryť. Niektoré vírusy ich usmrcujú, iné sú pre hostiteľské baktérie prospešné. Pozrime sa bližšie na ich mikroskopický svet útoku a obrany!


Autorky: Hildegard Uecker a Barbora Trubenová

Séria 4: Pôvod eukaryotov

Všetky živé organizmy sa skladajú z jednej alebo viacerých buniek a všetky bunky môžu byť klasifikované ako prokaryotické alebo eukaryotické. Viac ako polovicu histórie života na Zemi (asi dve miliardy rokov) bola planéta obývaná jednoduchými jednobunkovými organizmami, podobnými dnešným baktériám, ktoré sa nazývajú prokaryoty. Hoci prokaryoty sa v hojných počtoch vyskytujú v každom prostredí, vrátane povrchu a vnútra ľudského tela, organizmy, ktoré poznáme najlepšie - živočíchy, rastliny a huby - sa skladajú z buniek odlišného typu – eukaryotických buniek.


Autorka: Kristína Hudáková

Séria 5: Výhonky stromu života: ako vznikajú nové druhy

Pravdepodobne ste už niekedy obdivovali rozmanitosť foriem života okolo nás a zamýšľali sa nad jej vznikom. V poslednej sérií budeme hĺbať nad touto „záhadou všetkých záhad“, ktorá pred 150 rokmi miatla Darwina, a položíme si otázku: Čo sú to druhy a prečo vôbec existujú? Aké typy genetických zmien si vznik nových druhov vyžaduje? Dokáže mechanizmus rozdelenia jednej populácie na dva druhy vytvárať takú úžasnú rozmanitosť foriem života na našej planéte a vysvetliť strom života? O „pôvode druhov“ sa toho od Darwinových čias zistilo veľa, no mnohými z týchto otázok sa veda aktívne zaoberá ešte aj dnes!


Autorka: Himani Sachdeva